Editoriál - December 2008
| 20. 12. 2008 |
«Späť
Rok uplynul a opäť sa blížia sviatky - Vianoce a Nový rok. Tento rok som sa rozhodol navodiť si takú pravú sviatočnú náladu. Čím som totiž starší, tým menej vnímam celú túto atmosféru. Všetko sa ligoce, svieti a ak človek náhodou zablúdi do centra mesta, nepochybne začuje koledy a ucíti typickú vôňu vianočných trhov. Ľudia sú na seba oveľa milší, sú k sebe štedrejší a ústretovejší.
Keď si zapnete rádio, moderátori majú príjemnejší tón v hlase, ako inokedy. Odrazu započujete pesničku, v ktorej sa spieva "každý deň budú vraj Vianoce". Každý deň si budeme môcť sadnúť s rodinou ku stolu, porozprávať sa, jeden na druhého sa usmievať. Zbierky, ktoré sa konajú každý rok v období sviatkov (lebo vtedy sú ľudia predsa len o trocha štedrejší), by každý deň sprostredkovávali núdznym to, čo im treba. Ľudia by si navzájom pomáhali, obdarovávali sa a brali by na seba ohľad. Ľudia sa tešia zo sviatkov radosti a pokoja. V srdci majú ducha Vianoc. A potom sviatky skončia. Pokoj sa vytratí. Všetci sa chovajú tak, ako po celý rok. Aj keď sú Vianoce možno pekné, sú prechodné.
Čo keby sme mohli mať pokoj po celý rok? Srdce naplnené Duchom, ktorý sa nevytratí v Druhý sviatok vianočný, ale prebýva v nás stále a robí nás lepšími? Piata kapitola v Pavlovom liste Rimanom. Prečítajme si prvých 5 veršov vrátane nadpisu (ak rozmýšľate, či sa vám chce listovať, tak nezaháľajte, ujde vám pointa - Rimanom 5,1-5 ).
"...majú nádej a pokoj." Vždy cez Vianoce? Alebo len každý párny rok? Stále. Bez časového obmedzenia...
Ak by ste sa chceli o "Nádej" a "Pokoj" s niekým podeliť, mám pre vás možno typ na darček. Netvrdím, že musí byť sviatočný. Veď na to, aby sme niekomu pomohli alebo ho potešili, nepotrebujeme nejaký sviatok. Nový ekumenický preklad Biblie vyšiel, už pokiaľ viem, v druhom vydaní. A ak smiem poznamenať: veľmi dobre sa číta.